ČLÁNKY

Veľká cena Hané

08.08.2010 - Medzinárodný dvojdenný pohárový pretek jednotlivcov v love rýb udicou na plávanú.
V dňoch 7.-8.8.2010 sa tím Mivardi Trnava zúčastnil tohto prestížneho preteku v Českej republike – kde usporiadateľom bola MO ČSR Mohelnice za významnej podpory generálneho sponzora  – firmou MIVARDI
Pretek sa konal na dvoch vodách: Křemačovský rybník a 16km vzdialená Vodná nádrž  Rohle

Naša výprava v zložení: Peter Pilát, Laco Vrábel, Martin Lipka a Peter Ardan sa vypravila už v piatok ráno o pol ôsmej  – aby sme stihli ešte povolený tréning  aspoň na jednom z rybníkov. Nakoľko sme nemali zakúpené České diaľničné známky – navigácie sa ujal Laco ako profesionálny šofér a človek, ktorý všetky cesty pozná a všade bol. Ale vybrať tú správnu a najkratšiu cestu bolo ozaj náročné  – len s jednou obchádzkou a jednou prestávkou sme to stihli za necelých 250 minút a 250 najazdených kilometrov.

Cieľom bola predajňa Mivardi v Mohelnici – kde sme sa poinformovali o ceste na vzdialený rybník, ktorý sme si vybrali ako tréningový. Našťastie predavač nám z internetu vytlačil podrobné mapu a vysvetli všetko potrebné.  Potrebovali sme české koruny a neostávalo iné ako ísť do sporiteľne – samozrejme sme nestihli otváracie hodiny a tak sme museli prečkať obedňajšiu prestávku v blízkom pohostinstve na káve.  Po zabezpečení tvrdej meny sme vyrazili na nádrž Rohle – cesta to bola náročná – kvalita cesty 4b . – úzka tak na jedno auto a samá serpentína. Nemať podrobný návod, tak tam blúdime doteraz. Tých 16 km k nádrži bolo nekonečných a Laco v druhom aute len krútil hlavou – kam to ideme – veď tam musí byť koniec sveta. Ale nakoniec sme to zvládli a prišli sme na vodu o ktorej môžu naši rybári len snívať. Prekrásna scenéria, čistučko, brehy vykosené, bez jediného ohorka z cigarety. Laco pri rozbaľovaní svojej výbavy fajčil a hodil ohorok do vody. Ale ten tam kričal ako pamätník slobody uprostred námestia a Pilát ho prinútil vybrať z vody podberákom. Ja som mu vyrobil popolník z konzervy od kukurice a ten postupne celé poobedie zapĺňal  a nedovolil si odhodiť  špaka už nikam inde. Musím povedať , že takáto pekná príroda ozaj vychováva!

Zarobili sme krmivo, rozbalili všetko potrebné a začali loviť. Zo začiatku nám išli pekné pleskáče , ale po pol hodine nám nastúpili kapre. Neboli však veľmi veľké, ale bojovnosť im nechýbala. Hneď prvý ma vycvičil a utrhol mi náväzec. Bolo treba prísť na to, ako deličku nastaviť tak, aby sa urobil kompromis medzi  silou gumy a hrúbkou základného silonu s náväzcom. Trénovali tu aj ďalší zo Slovenska – Menyhart s kamarátom a veľmi sa im darilo. Lovili však na mieste, kde sa kŕmi a domáci to vraj majú vyhradené miesto pre predsedu spolku. Takže nebolo sa čomu čudovať. Aj počas preteku sa ukázalo,  ako výborné miesto,  kde sa bodovalo! Musím prezradiť, že domáci na svojom rybárskom domčeku Harte – mali výbornú kuchyňu a snažili sa pre pretekárov zabezpečiť bohaté občerstvenie – pevná údiareň bola stále v permanencii. Je to v ich mentalite – mají proste oblíbené uzené a dobré pivíčko k tomu. Okoštovali sme skoro všetky druhy a ich údeniny sú ozaj dobré – musí sa to však vedieť – tak je to aj s rybami na tomto rybníku. Kto vie a pozná vodu už z predchádzajúcich ročníkov, vie sa prispôsobiť´ a ukopať  aký taký výsledok.

Do 17,00 sme si zachytali – ostali by sme aj dlhšie – veď ťahať trojkilových kaprov na deličku je dobrá zábava, ale striktne náš tréning ukončil dohliadajúci personál.
Vydali sme sa naspäť do Mohelnice ubytovať do Autokempingu. Nebol to žiadny luxus – trochu sparťanské – ale však 2 dni vydržíme! Vyberali sme z áut len to najnutnejšie – dostať všetky veci späť  je ako skladať pucle! Zaujímavá bola večera, kde sme si chceli trošku dopriať po celodennej štrapácii za volantom -pivko bolo pomerne fajne – ale asi sme natrafili buď na zlého kuchára , alebo zlé postavenie hviezd – pizza, ktorú objednal Pilát nebola výrobkom roka, ale hlad je hlad a tak sme ju spoločnými silami dajako zvládli. Po debatách som zistil – že aj keď mám naviazaných systémov plný kufor – musím si ráno privstať  a niečo podľa pripomienok na moje montáže doviazať. Po zvládnutí  flašky Becherovky sme zaliezli so postele a zároveň sa rozpršalo. Teda lepšie povedané do rána bola búrka, len to tak sypalo. O šiestej , ako som si sľúbil,  tak som aj vstal a aby som nerušil vybral som si potrebné veci na chodbu – nevadili mi ani mláky vody – pretekal  strop po nočných prívaloch vody, ani obyvatelia chaty, ktorí  v pravidelných 10 minútových intervaloch prekračujúc moje veci – karpaví sa motali po chodbe smer WC – splniť si svoje biologické potreby. Po hodine vybehli  na chodbu fajčiari a tak bolo veselšie. Všetci spolu sme len krútili hlavami nad vyčíňaním počasia. Laco prehlásil, že on v takomto počasí veru chytať nebude – aj keď nepremokavý ancúg má! Počas prezentácie stále lialo – ešte že boli postavené 2 veľké dáždniky.
Losovali sme si prvý pretek – lepšie povedané čo nám ostalo – nakoľko nás Tomáš prihlásil posledný – tak sme museli brať čo ostalo – ja B2 ( načo pán Melcher prezradil, že to je hluchý kút a tam sa nikdy nič nechytalo – čo ma teda vôbec nepotešilo), Martin A5 – taký malý forhond a Laco išiel do sektoru F8 až na druhý vzdialenejší rybník. Ale čo už – odhodlane sme vyrazili na cestu v ústrety rybárskemu zážitku. Našťastie aspoň počasie sa umúdrilo a počas presunu prestávalo pršať a do času prípravy prestalo úplne a sem tam vykuklo aj slnko – čo nám aspoň trochu zlepšilo náladu. Museli sme sa rozdeliť a Peťo Pilát viezol Laca s jeho výbavou a ja s Martinom sme ostali na Kremačáku – ako familiárne volajú túto vodu – pre mňa osobne to bolo miesto skôr krematórium.
V príprave som sa snažil od susedov niečo o vode a skladbe rýb vyzvedieť – ale pretekár po ľavej strane tu bol tiež po prvý krát a po pravej strane sa so mnou moc nebavil.  Žiadne užitočné informácie som sa teda nedozvedel a musel som loviť ako som najlepšie vedel. Po úvodnom kŕmení kedy nalietalo do vody asi 80 % všetkého krmiva sa rozbehol pretek. Z bodovania bol vylúčení malý kaprík tak do 10 až 15 cm – ten však o tom nevedel a tak otravoval jedna radosť a robil permanentne jemné zábery – niektorí pretekári sa ho nevedeli zbaviť a ulovili týchto malých nenažrancov ako prehlasovali  domáci aj niekoľko desiatok.
Niekoľkým nastúpila veľká ryba hneď – bolo vidieť vytiahnuté gumy rôznych farieb a priemerov z deličiek. V našom hnilom kúte sme prví traja B1 – B2 – B3 boli zatiaľ bez bodovanej ryby.  Prvá rybka bol asi 20 cm lieň.  Prvého kapra som zapol až po pol hodine – kedy som už začínal pomaly nervóznieť a prestával veriť účinku môjho kaprového kŕmenia. Zdolával som ho opatrne  – aby som mal aspoň niečo ťažšie v sieťke, ako bol ten samovrah lienik. Postupne som sa rozbiehal a do prvého váženia som ulovil ešte 4 kapríkov. Usporiadatelia sa obávali, že budeme mať v sieťkach veľa rýb a mohlo by prísť k ich poškodeniu a tak sa rozhodli každého pretekára vyrušiť v najlepšom a zvážiť mu úlovok. Ale ako sme púšťali ryby späť do vody – všetky tuším ušli doprostred jazera a odvtedy 90% pretekárov nechytilo poriadnu rybu – sem tam lienika a nastúpil maličký kaprík, ktorí sa však nebodoval. Ja som až 10 minút pred ukončením preteku ulovil lieňa a kapra. Tento mimoriadny krok s vážením sa usporiadateľom veru nevydaril – všetci pretekári hromžili nielen po tichu, ale aj nahlas. Ale čo už – bol to pokus niečo urobiť na ochranu ulovených rýb. Potvrdila sa predpoveď o hnilom kúte a pretekár na forhonde s číslom B1 vážil cca 900gr a ja 5900. Potom už váhy rovnomerne stúpali na 11 – 13 – 15 – 20 až 25 kg pri mieste, kde bolo zvykom dokrmovať kapríkov miestnym hospodárom. Martin v Á-čku zabodoval celkom pekne – 23 040 g. Aj jemu ryba prestala ísť po prvom vážení – čiže celý úlovok nalovil za 90 minút. Laco, ktorý chytal na druhom rybníku – ako vysvitlo v super sektore – nalovil pod neustálym Petrovým dirigovaním  pekných 20 500 g. Čo mu vynieslo nejakú 5 v sektore. Takže prvý deň žiadna veľká sláva – lebo aj tu platí – ak sa neumiestniš v prvom preteku aspoň do štvrtého miesta – už je len veľmi malá šanca na nejaký úspech v celkovom hodnotení. Pobalili sme veci a počkali na parťakov. O pol ôsmej domáci usporiadali Raut ( domáca forma zábavy spojená s vyššou konzumáciou alkoholu a domácich údenín – dôležitých to nástrojov na nadviazanie družobných stykov a priamej úmere „čím väčšia spotreba – tým lepšia družba)   na rybárskom dome na rybníku Rohlík. My poučení z piatkového večera sme sa tejto výnimočnej spoločenskej zábavy rozhodli nezúčastniť – skonzumovali sme primerané množstvo národných nápojov, niečo hodili do žalúdka a na záver večera dopili načatú becherovku! Telesná hygiena síce dostala od nás na frak – len Petrovi sa neťažilo ísť v noci daždi do spoločných spŕch niekoľko 100 m na okraj auto kempu. Pred spaním sme si dali aspoň záväzok, že im pochytáme tie najkrajšie ryby.
Druhý deň sa všetci vymenili – vylosovali sme – losoval za nás Peter.  Takže ja s Martinom sme cestovali na Rohlu a Lacika sme nechali so všetkými pakšamétmi na Kremačáku a bohužiaľ znovu v sektore B kde sa lovilo najmenej rýb. Ako Laco po skončení preteku neskoršie s trpkosťou v hlase referoval – po polhodine všetci zahodili deličky a prešli na lov odhodovým prútom. Ryba vôbec nebrala a všetci sa doslovne trápili – on ulovil za celý pretek jedného 60 g lienika,  permanentne otravoval maličký kaprík. Čiže po včerajších rybárskych hodoch – doslova pôst. Ale čo sa dalo robiť – aj takéto situácie môžu byť na pretekoch a nezáleží na akej úrovni sú – či miestne alebo medzinárodné!
Ja som druhý pretek zabsolvoval na mieste, kde som v piatok trénoval a tak som čo to vedel aspoň aké je tam dno. Podarilo sa mi celkom slušne zakŕmiť – podľa rady Petra, ktorý sa rozhodol tento krát kaučovať mňa, som skoro všetko krmivo vyhádzal hneď na úvod a potom som už len kalíškoval kukuricu a živú.  Neskôr už len nastreľoval po troche kosťáky. Mal som rozložené dve deličky – jednu ľahšiu s kŕmnym kalíškom – lebo na kaprovú mám len dva topsety a tie som využíval lov – nechcel som sa ukrátiť o jeden a premeniť ho na kŕmny. Druhú Garbolino Carp Strike – ktorú som doteraz na takýchto oficiálnych pretekoch ešte nepoužil. Počas prípravy som si naviazal ešte jeden systém s pol gramovým plaváčikom a hrubou zelenou anténkou, ktorú bolo voči druhej strane – tmavému lesu veľmi dobre vidieť. Po začatí preteku som na tretie položenie ulovil pleskáčika a potom nastalo ticho – len som 30 minút špekuloval a Pilát so mnou –  čo spraviť,  aby som vyprovokoval namaškrtené kapre zo včerajška k poriadnym záberom. Nedarilo sa nič, pričom susedia v okolí mali už po troch kapríkov a ja stále nič. Peter to nevydržal a išiel pozrieť do vedľajšieho sektoru Martina. Tam všetci síce nakŕmili aj na deličku, ale lovili na odhod. A ako Peter hovoril – streľba jednoručiek krmiva prakom pripomínala bitku pri Waterló. Vraj niet sa čomu čudovať, že sa tam moc nechytá – ryba sa pod tou neustálou a nepresnou kanonádou mala problém v kľude rozožrať. Medzitým som ja zapol prvého kapra, ktorého som však neudržal – tak ma prekvapil svojím prudkým výpadom k susedovi a tak som ho vyrezal. Ale potom som ďalších dvoch dostal a už bolo veselšie. Potom znovu nastala odmlka v záberoch – nakoniec sme sa rozhodli zjemniť systém – znešiť háčik aj nástrahu – a hneď som mal záber a napodiv som vybral sumčeka  – tak cca 40 cm. Potom mi zábery pribúdali a sem tam som aj nejakého toho kapríka vybral.
Po pravej strane vybral z diaľky aj pekného jesetera- stratil s ním veľa času – tento sa však nebodoval a tak sa sním len zapózoval fotografom a šupol ho hneď naspäť. Bola to pre neho „drahá ryba!“ Stála ho veľa času a žiadne body nezískal.
Po výslednom vážení som mal váhu 8900 g, celkovo 7. V sektore. Avšak mrzeli ma vyrezané ryby, ktoré by ma posunuli ešte o nejaké umiestnenia dopredu. Hlavne posledná na ktorú som mal ešte ale 2 minúty a prílišnou snahou o zdolanie som o ňu prišiel.
V sektore F – naproti som videl a počul neustále zdolávanie rýb. Tam by som rád sedel – dúfam,  že nabudúce budem mať  šťastnejší lós. Martin tiež nakoniec ukopal 7. -čku v sektore s váhou 4 270 g. Naproti v sektore F:  i s 20 kilami mali 7.-čku. Ale bola pre nich veselšia. Viacej sa na ňu narobili!
Pobalili sme – hodili kávu a pri druhom rybníku vyzdvihli Laca. Ktorí dopadol ako som spomínal so 60 gramami úlovku a veru nadšený braním rýb nebol. Ale také sú preteky v tomto športe. Dá sa vyhrať aj so 100 gramami a dá sa prehrať aj s 20 kilami v sieťke!

Nečakali sme na vyhlásenie výsledkov – týmto sa ospravedlňujeme usporiadateľom, ktorí venovali maximálne úsilie na zabezpečenie hladkého priebehu preteku. Niektorým to so správnym lósom a bohatým úlovkom vyšlo a tým blahoželáme! Tento krát sa Slovákom nedarilo a neumiestnili sa na predných pozíciách – pripravené množstvo pohárov a cien ostalo domácim.  Možno v budúcom ročníku sa nám to podarí a nejakú tú cenu im uchmatneme a privezieme aj domov.
Držte nám palce

Za družstvo plavačkárov  Trnava – MIVARDI priblížil našim rybárom tento pekný pretek a kus peknej prírody – Peter Ardan

„Petrov zdar“